Ja:

Keď čitateľ uvidí názov Boh plače potichu, napadne mu viac myšlienok o čom asi kniha bude. Ale vaša kniha neobsahuje takmer žiadne náboženské úvahy. Bolo pre Vás ťažké vymyslieť názov knihy? Podľa čoho ste sa rozhodli práve pre takýto názov?

Hana:

Názov knihy sme hľadali spolu s vydavateľstvom. Vo finálnej fáze sme sa rozhodovali medzi dvoma. Vyhral tento. Ide o metaforu, ktorá sa orientuje na mieste v prvej časti, kde je Anna v nemocničnej kaplnke. Rozhodne ale nejde o knihu s náboženskou tematikou, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Ja:

Duológia Boh plače potichu je situovaná v Nemecku. Je to najmä tým, že ste tam prežili väčšinu svojho života, alebo to má aj hlbší význam?

Hana:

Príbeh som umiestnila na miesto, ktoré poznám a kde žijem. Chcela by som toto mesto aspoň okrajovo priblížiť aj mojim čitateľkám. Pri rozhodovaní, kde sa bude príbeh odohrávať som Frankfurt zvolila ako najvhodnejšiu alternatívu.

Ja:

Hlavné postavy prežívajú rôzne obdobia života. Stotožňujete sa možno s niektorou z nich, či sú to len čisto vymyslené charaktery?

Hana:

S touto otázkou sa v poslednej dobe stretávam častejšie aj od čitateliek. Chcú vedieť, či som použila niečo z reálneho života. Všetky postavy aj dejové linky sú vymyslené. Nepoznám nikoho, kto bol v Afganistane, ani nikoho, kto by mal zdravotné problémy ako Stella a Anna a ak by tomu aj tak bolo, nikdy by som si nedovolila o tom písať, lebo sú to veľmi citlivé osobné témy. 

Ja:

Vieme, že vymyslieť a dať dokopy knihu, aby obsahovala všetko, čo treba, zaberie celkom dosť času. Ako dlho trvalo Vám napísať jednu knihu?

Hana:

Neviem to povedať celkom presne, lebo som tento román nepísala s plánom vydať ho ako knihu. Písala som sama pre seba, vtedy keď som mala čas a chuť, alebo mi napadla nejaká zápletka, vhodná do príbehu. Mala som ale aj niekoľkomesačné prestávky, keď som sa zaoberala niečím iným. Ak by som to mala zhrnúť, tak to trvalo asi jeden a pol roka, pričom ale aj časť rukopisu pri úpravách vypadla.

Ja:

Keď máte chvíľku pre seba, siahnete niekedy aj po knihe? Aký žáner čítate a kto je Váš obľúbený spisovateľ?

Hana:

Áno, čítam veľmi veľa. Novinky ale aj staršie knihy. Nemám vyslovene jedného naj autora. Rada čítam oddychovky, ale keď ich prečítam viac za sebou, potrebujem jednu dve „ťažšie knihy“ a potom sa k tomuto žánru zasa vraciam.

Ja:

Plánujete do budúcna napísať ešte niečo? Ak áno, aký žáner by to bol?

Hana:

Pohrávam sa aj s myšlienkou vyskúšať si napríklad detektívku alebo triler. Ale vedela by som si predstaviť aj napríklad historický román. Uvidíme, čo budúcnosť prinesie, ale momentálne, v ďalších románoch zostanem verná tomuto žánru, aj keď každý ďalší román bude určite trochu iný.

Ja:

A teraz niečo skôr osobnejšie. Keby ste sa mali opísať tromi vetami, čo by ste o sebe povedali?

Hana:

Že som obyčajná baba, čo neznáša žehlenie, má príliš rada koláče 😊 a snaží sa myslieť vždy pozitívne.

Ja:

Chcela by som Vám veľmi poďakovať za čas, ktorý ste strávili pri odpovedaní na otázky a povedali ste nám viac o sebe a Vašich knihách. Prajem Vám veľa úspechov pri písaní ako aj v osobnom živote.

Hana:

Bolo mi potešením 😊.

Boh plače potichu

Boh plače potichu 2 

Ak ste čítali, ako sa vám knihy páčili? Zaujali vás, alebo skôr nie? Budem čakať na vaše komentáre :)