Môj svet snov a kníh: februára 2020

Stretnutie Ambasádoriek SlavCon Festivalu

Jedného krásneho piatkového dňa, kedy som počas letného semestra mala taký skvelý rozvrh, že som sa učila len do stredy, som mala možnosť prísť na otočku do Bratislavy. Možno si hovoríš, hm, na otočku, to je nuda, únavné. Ja som však mala motiváciu, chuť a očakávania.

Práve 21.02.2020 sme my, Ambasádorky SlavCon festivalu, mali stretnutie. Stretnutie, na ktorom som spoznala veľa skvelých ľudí. Darmo, táto naša knižná komunita spája. :)

Po troj hodinovej ceste, okolo pol jednej, vďaka polhodinovému meškaniu, som prišla vlakom do Bratislavy, nášho hlavného mesta. Tam ma našťastie čakali dve skvelé osôbky, bez ktorých by som ešte dnes blúdila Bratislavou. Skvelá Janka a Viki :).

Nastúpili sme na električku, ktorá ma ohromila, keďže my v okolí o električkách môžeme len snívať. Pár minútovú cestu sme si krátili kecaním, spoznávaním. Vystúpili sme na Poštovej ulici, ak správne hovorím a náš cieľ bol Martinus. Tak toto bol ten slávny Martinus, kde sa konali besedy, stretnutia a iné mítingy. Fakt v takomto krásnom, veľkom Martinuse som ešte nebola, takže som bola ohromená. Knihy, knihy samé knihy.

Následne sme sa pobrali na miesto nášho stretnutia. Satori Stage, kaviareň, ktorá milo prekvapila. Tam sme v malinkej zasadacej miestnosti zasadli. Privítala nás naša skvelá Jaji, ktorá celú našu ženskú bandu organizovala :). Keď sme sa všetci dostavili, mohlo sa naše stretnutie označiť ako zahájené. Aby som nezabudla, na stretnutie prišla aj skvelá slovenská spisovateľka Majka Danihelová, ktorá napísala sériu V znamení ametystu. Porozprávali sme sa s ňou o sérii, rozdali sme jej podpisy do knihy. Cítila som sa veľmi príjemne. Dostali sme krásne darčeky od sponzorov ako aj SlavCon Merch, ale o tom, v nasledujúcom článku, tak stay tuned ;).

Po cca dvojhodinovom stretnutí, preberaní infošiek, ešte tajných vecí a zoznamovačky sme sa presunuli na miesto nášho prekvapenia. Dievčatá nás zobrali na STU, kde sa SlavCon bude konať. Poukazovali nám miesta workshopov, besied. Ja som bola prvýkrát na STU a zanechala vo mne príjemné emócie. Táto vysoká škola vyzerala, akoby som sa nachádzala niekde v zahraničí. Škoda, že aj UKF nie je taká pekná :D.

Po prehliadke sme sa spoločne pobrali na miesto nášho odchodu a to vlakovú stanicu. Veľmi ma potešilo, že sme sa rozdelili až na stanici, pre mňa, osôbku stratenú bez GPS, to bolo skvelé.

A bolo po našom stretnutí. Ani neviem, ako ten čas rýchlo ušiel. Z Bratislavy som cestovala s najlepšou kamarátkou, ktorá cestovala domov z Brna. Tak sme spojili príjemné s užitočným.

Už teraz sa neviem dočkať Festivalu :).

A ďakujem babenky, Jaji, Viki, Janka, Maťka a Domi ♥

- s pozdravom, Miška :)