Stretnutie Ambasádoriek SlavCon Festivalu
Jedného
krásneho piatkového dňa, kedy som počas letného semestra mala taký
skvelý rozvrh, že som sa učila len do stredy, som mala možnosť prísť na
otočku do Bratislavy. Možno si hovoríš, hm, na otočku, to je nuda,
únavné. Ja som však mala motiváciu, chuť a očakávania.
Práve
21.02.2020 sme my, Ambasádorky SlavCon festivalu, mali stretnutie.
Stretnutie, na ktorom som spoznala veľa skvelých ľudí. Darmo, táto naša
knižná komunita spája. :)
Po troj hodinovej ceste, okolo
pol jednej, vďaka polhodinovému meškaniu, som prišla vlakom do
Bratislavy, nášho hlavného mesta. Tam ma našťastie čakali dve skvelé
osôbky, bez ktorých by som ešte dnes blúdila Bratislavou. Skvelá Janka a
Viki :).
Nastúpili sme na električku, ktorá ma
ohromila, keďže my v okolí o električkách môžeme len snívať. Pár
minútovú cestu sme si krátili kecaním, spoznávaním. Vystúpili sme na
Poštovej ulici, ak správne hovorím a náš cieľ bol Martinus. Tak toto bol
ten slávny Martinus, kde sa konali besedy, stretnutia a iné mítingy.
Fakt v takomto krásnom, veľkom Martinuse som ešte nebola, takže som bola
ohromená. Knihy, knihy samé knihy.
Následne sme sa
pobrali na miesto nášho stretnutia. Satori Stage, kaviareň, ktorá milo
prekvapila. Tam sme v malinkej zasadacej miestnosti zasadli. Privítala
nás naša skvelá Jaji, ktorá celú našu ženskú bandu organizovala :). Keď
sme sa všetci dostavili, mohlo sa naše stretnutie označiť ako zahájené.
Aby som nezabudla, na stretnutie prišla aj skvelá slovenská spisovateľka
Majka Danihelová, ktorá napísala sériu V znamení ametystu. Porozprávali
sme sa s ňou o sérii, rozdali sme jej podpisy do knihy. Cítila som sa
veľmi príjemne. Dostali sme krásne darčeky od sponzorov ako aj SlavCon
Merch, ale o tom, v nasledujúcom článku, tak stay tuned ;).
Po
cca dvojhodinovom stretnutí, preberaní infošiek, ešte tajných vecí a
zoznamovačky sme sa presunuli na miesto nášho prekvapenia. Dievčatá nás
zobrali na STU, kde sa SlavCon bude konať. Poukazovali nám miesta
workshopov, besied. Ja som bola prvýkrát na STU a zanechala vo mne
príjemné emócie. Táto vysoká škola vyzerala, akoby som sa nachádzala
niekde v zahraničí. Škoda, že aj UKF nie je taká pekná :D.
Po
prehliadke sme sa spoločne pobrali na miesto nášho odchodu a to vlakovú
stanicu. Veľmi ma potešilo, že sme sa rozdelili až na stanici, pre mňa,
osôbku stratenú bez GPS, to bolo skvelé.
A bolo po našom
stretnutí. Ani neviem, ako ten čas rýchlo ušiel. Z Bratislavy som
cestovala s najlepšou kamarátkou, ktorá cestovala domov z Brna. Tak sme
spojili príjemné s užitočným.
Už teraz sa neviem dočkať Festivalu :).
A ďakujem babenky, Jaji, Viki, Janka, Maťka a Domi ♥
- s pozdravom, Miška :)
0 komentárov